Pre začiatok je potrebné si uvedomiť, čo nám prináša archeológia ako veda. Defnícia jej skrátene prisudzuje skúmenie ľudskej minulosti, kde cieľom archeológie je dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej spoločnosti, ľudského správania sa a skúmať interakciu človeka s okolitým prírodným prostredím, ako aj skúmať špecifické sociálne, kultúrne a kultové javy a vzťahy. V tomto bode je potrebné zdôrazniť, že archeológia je veda, ktorá odkrýva identitu spoločnosti a poukazuje na funkčnú spoločnosť v horizonte od počiatku ľudstva, čím prirodzene prispieva k poznatkom vlastnej minulosti a z toho vyplývajúcej hrdej spolupatričnosti.
Súčasný prístup k archeologickému bádaniu je príliš individuálny. Áno, existujú pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v metodických príručkách, vzniknutých na základe potreby vyžadovať od bádateľov minimálne dodržiavanie formy a informačného obsahu výskumnej správy, ale postupom času, za pôsobenia laxného prístupu poniektorých, to v dnešnom prostredí mnohokrát predstavuje pre samotných bádateľov len administratívnu záťaž, čo vedie k pocitu nevyhnutného zla. Žiaľ, systém nevedie bádateľov k efektivite a prostredie celkovonevyžaduje uniformný prístup k spracovaniu výskumov, ktorý by reálne viedol k štandardizovanej výskumne dokumentácii na formálnej i odbornej úrovni. Samozrejme, že to nie je pravidlo. Štandardný postup v dnešnej situácii je, že bádateľ si musí ešte pred samotným terénnym výskumom vybaviť nevyhnutné povolenia (všetko papierovou formou) so zreteľom na správny čas tej-ktorej inštitúcie. Po absolvovaní administratívnych úkonov nasleduje terénny výskum, kde má každý bádateľ svoj systém práce, značenia a organizácie (to v konečnom dôsledku znamená o.i. nemožnosť komplexne analyzovať výskumy realizované rôznymi bádateľmi). Taktiež máme v našom prostredí veľmi slabý odborný dialóg, čo vedie samotných bádateľov k spracúvaniu poznatkov svojimi vypracovanými metódami a konečnú správu dodať podľa nevyhnutných metodických bodov, ktoré požaduje úrad. Takže, bádatelia majú výsledky svojich výskumov uzavreté vo svojom elektronickom prostredí, ktoré nie je primárne stavané na zdieľanie a schopnosť pracovať s dátami z iných zdrojov. Nie je nič výnimočné, keď bádatelia používajú častokrát nelegálny softvér. Žiaľ, aj táto skutočnosť predurčuje akékoľvek snaženie o zjednotenie dát do nezdaru. Je veľmi slabá vôľa spracovať jednotný systém, ktorý by dovoľoval bádateľom sa spájať a analyzovať svoje výskumy navzájom a tým riešiť úplne novo vzniknuté otázky. Smutné taktiež je, že bádatelia nespracúvajú správy pre seba, ale pre úrad (kde dodržiavajú úradmi požadované formálne minimum). Tu je potrebné poukázať na potrebu osvety bádateľov, že čím precíznejší prístup pri výskume, tým kvalitnejšie výsledky. Fakt však je, že pokiaľ sa bude pracovať s výsledkami výskumov len v papierovej forme alebo v nejednotnom softvérovom prostredí, nie je možné dosiahnuť celkový pohľad a tým získať nové zistenia.
Odpoveď na prezentovanú problematiku prišla v podobe prepracovaného softvérového nástroja Archeosoft. Pri riešení otázok funkčnosti sme veľmi citlivo a logicky pristupovali ako k efektívnej funkčnosti, tak k intuitívnemu ovládaniu. Softvér umožňuje bádateľovi jednoduchou formou komunikovať s príslušnými úradmi, získavať potrebné povolenia a komunikovať podľa potreby. Ako nástroj používaný v exteriéri je možné pristupovať k dátam cez všetky dostupné prenosné zariadenia (prenosný počítač, tablet, inteligentný telefón). Vďaka možnosti pracovať so softvérom priamo na lokalite prináša nespochybniteľné výhody okamžitého dokumentovania výskumu. Prvotný kontakt s objavenými situáciami/nálezmi umožňujeokamžite zaznamenávať a tým vytvárať pracovné dáta, podliehajúce nastaveným pravidlám, ktoré nesú vlastné opisné dáta a disponujú aj georeferenciami. Týmto spôsobom môže bádateľ kedykoľvek kombinovať v prostredí softvéru jednotlivé situácie/nálezy podľa zadaných parametrov a vidieť celkový pohľad na výskumný priestor. V Archeosofte sme mysleli na možnosť zdieľania dát medzi jednotlivými bádateľmi, pričom vznikajú nové poznatkové situácie a vytvárajú priestor pre odbornú diskusiu. Samozrejmosťou je výstup z výskumu vo forme nálezovej správy, ktorá spĺňa nároky pamiatkového úradu podľa metodickej príručky. Archeosoft predstavuje skĺbenie administratívneho nástroja, bádateľského softvéru vo forme živej databázy, umožňujúcej pracovať so všetkými dostupnými dátami v kombinácii s mapovými podkladmi, ktoré sa môžu vrstviť podľa potreby a komunikačného protokolu, ktorý zabezpečí rýchlu komunikáciu s prizvanými bádateľmi, expertmi alebo potrebnými úradmi.