Ochrana pred korupciou:
1. zaviesť povinný štátny bankový účet pre zamestnancov štátnej správy (každý štátny zamestnanec či inštitúcia musia mať povinne účet v národnej banke, ušetrí sa na poplatkoch, banka môže peniaze ako číslo posunúť do nadnárodnej banky, a tak získať úroky, taktiež by mal tento systém zamedziť úplatkom a prispieť ľahšej kontrole príjmov zamestnanca)
Majetkové priznania politikov:
2. zaviesť také majetkové priznania politikov, aby bolo možné odhaľovanie korupcie na najvyššej úrovni a „robenia“ byznisu v politike = prísnejšie sledovanie a porovnávanie ziskov politikov
Prehodnotenie volebného systému:
3. zrušiť platenie finančných “odmien” za hlasy získané vo voľbách (je nemysliteľné, aby akékoľvek politické zoskupenie, ktoré chce podľa vlastných výrokov pomáhať daňovým poplatníkom, prijímalo akúkoľvek finančnú odmenu za hlasy získané vo voľbách, pričom tieto prostriedky pochádzajú od všetkých daňových poplatníkov pomocou kľúča, ktorý ovládajú zvolení politici)
Zodpovednosť politikov:
4. konečne uzákoniť zodpovednosť politikov za rozhodnutia, ktoré poškodzujú rozvoj Slovenskej republiky (ide hlavne o otázky dlhodobej udržateľnosti opatrení – napr. cestovanie vlakmi zadarmo je dlhodobo neudržateľné, a preto by mali politici niesť politickú zodpovednosť za neefektívne nakladanie s rozpočtom)
5. vyžadovať od politikov polročné výkazy, na čom konkrétnom pracovali za príslušné obdobie (opatrenie by malo politikov prinútiť k interakcii s ľuďmi a dokázať, že nie sú len figúrky, ktoré sú do počtu a aktivujú sa na povel hierarchicky nadradených politikov, ktorým vďačia za pracovnú pozíciu)
6. zrušiť jeden volebný obvod – nie je zdôvodniteľné, aby 150 poslancov platených z daní všetkých občanov slovenska boli z jedného volebného obvodu
Odmeny v štátnych podnikoch a kontrola ich spotreby:
7. prehodnotenie vyplácania odmien (odmeny v štátnych spoločnostiach, ktoré sú dlhodobo v strate, čo samo o sebe predstavuje paradox, keďže štátne spoločnosti sú 100% financované z rozpočtu štátu = peňazí daňových poplatníkov a rozpočtové kapitoly spoločnosti sa predkladajú pred spracovaním rozpočtu na nasledujúci rok vrátane odmien zamestnancom, nie je možné finančne vydržiavať ľudí na postoch, ktoré nezvládajú a rozdávať astronomické odmeny preto, že proste na svojom poste vydržal, je nemysliteľné, aby daňoví poplatníci odmeňovali ľudí, ktorí nedokázali prijať fakt, že pokiaľ spoločnosť nebude vykazovať zisk resp. viditeľný posun k náprave, nie je nárok na odmenu)
Demokracia – zmena volebného systému:
8. poukázať na tieňové fungovanie ministerstiev (ministerstvá Slovenskej republiky sú podľa dostupných informácií ovládané osobami, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, ale tvoria kľúčovú skupinu, cez ktorú sa legálnym spôsobom dostávajú peniaze daňových poplatníkov k dopredu určeným osobám)
9. naučiť voličov politickému obchodu, t.j. položiť otázku a nedostať odpoveď = nedať hlas
10. raziť morálnu povinnosť kandidátov na akýkoľvek verejný post vyžadujúci hlasovanie ľudí vzdať sa práva voliť – pretože nie je morálne, ale ani logicky možné, aby človek žiadal o mandát na funkciu a mal možnosť voliť sám seba (treba si uvedomiť zvrátenosť dnešného volebného práva, kde na demokratické zvolenie postačuje veľmi nízke percento voličov, pretože aj keby šlo voliť 5% obyvateľov, štatistika ich v konečnom dôsledku ráta ako 100%), na druhej strane je fakt, že na odvolanie z verejného postu je nevyhnutná minimálne nadpolovičná väčšina voličov, čo reálne zo 100% právoplatných voličov robí minimálne 51% a viac…
Demokracia:
11. vysvetliť ľuďom čo je štát, že to nie je človek a nie je to ani spoločnosť patriaca politikom (treba zaviesť novú kultúru vo vyjadrovaní politikov smerok k daňovým poplatníkom, poukazujeme na skutočnosť, že namiesto formulácie “štát podporuje veľa projektov a vlaky zadarmo sú jedným z nich” na nasledovnú formuláciu “my, politici sme rozhodli, že daňoví poplatníci budú podporovať okrem všeobecne prospešných aktivít aj cestovanie vlakom pre nami určené skupiny ľudí”)
12. naučiť ľudí pracovať s percentami – 1. ak pri voľbách ide voliť zo 100% len 50% voličov, priznať v celkovom rozdelení volebného zisku 50% neúčasť nevoličov, nie je možné, aby sa z 50% stalo 100% a tie sa delili… – 2. ak človek odvádza daň 20%, suma je iná zo 100 € a z 1 000 €, je potrebné si uvedomiť, že človek zarábajúci 100 € musí odviesť 10x daň, aby sa vyrovnal v daňovom odvode lepšie zarábajúcemu človeku
Hospodáranie:
13. štátne inštitúcie, ktoré svoje ročné dotácie čerpajú zo štátnej pokladnice, majú právo každý rok dostávať identickú finančnú dotáciu, pričom ročné zúčtovanie môže byť nižšie, prebytočné prostriedky sa vrátia do štátnej pokladnice, v prípade, že takto dotovaný subjekt hospodári efektívne s prebytkom po dobu troch rokov, peniaze sa použijú na zvýšenie odmien zamestnancom v adekvátnej výške, tento nástroj má napomôcť využívať finančné prostriedky efektívne, pretože dnešná prax poukazuje na nepochopiteľné obmedzovanie prostriedkov počas roka a posledný kalendárny mesiac sa bezhlavo míňajú nepoužité prostriedky, preto by mal byť limit na december, ktorý zohladňuje režijné náklady, náklady na rozpracované aktuálne projekty, iné použitie financií by malo byť prísne kontrolované
Vymožiteľnosť práva, polícia, prokuratúra a súdy:
14. nezávislosť polície, prokuratúry a súdnictva – riadiace osoby nesmú vychádzať z politickej vôle, výber má podliehať preukázateľnými dlhoročnými výsledkami a schopnosťou viesť tím ľudí, je potrebné prepracovať posolstvo polície „pomáhať a chrániť“, aby sa obnovila dôvera občanov v policajný zbor, s tým je spojené vytvorenie nezávislej generálnej inšpekcie, ktorá by podliehala systému vnútornej kontroly z poslancov NR SR, ďaľšia spomínaná inštitúcia je prokuratúra, ktorá sa vyznačuje zvonka nekontrolovateľným systémom s nadmernými a neprimeranými kompetenciami, prokuratúra silne podlieha hierarchii, pričom v rukách generálneho prokurátora sa zbiehajú mnohé nitky (nesie to všetky známky modelu z predošlého systému, ktorý dokáže riešiť mocensky trestnú agendu, hlavným predpokladom systému je, že generálny prokurátor nikdy nebude mať zásadne iný názor na kľúčové udalosti a princípy, ako vládnuca sila), z uvedeného vyplýva: ak prokuratúra chce zostať vo svojej pozícii, musí hrať dohodnutú hru, poslednou časťou je spomenuté súdnictvo, ktoré žne nedôveru obyvateľov počas celého obdobia „demokracie“ na Slovensku, vychádza to z neefektívnosti systému, ktorého hlavným ukazateľom je neprimeraná dĺžka súdnych konaní, nedostatočné zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti, nepredvídateľnosť práva a s ním súvisiaca jeho reálna nevymožiteľnosť, slabá, až žiadna informovanosť verejnosti a napokon žiadna kontrola súdnictva zo strany verejnosti (problémy v súdnictve sú spojené hlavne s nevysporiadaním sa s prípadmi z minulosti včas, len minimum okresných súdov sa dokáže ročne vysporiadať aspoň s toľkými prípadmi, ktoré na nich smerujú, tu vzniká podozrenie na umelé vytváranie takáhoto stavu a tým pripraviť priestor pre korupčné správanie)
15. vymožiteľnosť práva – v priebehu 25 rokov od 1989 vytvorili demokraticky zvolení politici také pravidlá v systéme, že nie je možné dospieť súdnym procesom k spravodlivému verdiktu, resp. vôbec ukončiť spor, tým sa vytvorilo ideálne prostredie pre korupciu a podporu prostredia nevhodného pre podnikanie a život samotný, nevyhnutné je uvedomiť si, že vďaka nefunkčnosti systému sa prehliadajú predražené verejné obstarávania, ktoré využívajú reálnu nevymožiteľnosť práva a tým predražujú štátne zakázky (pričom striktné dodržiavanie pravidiel bez možných výnimiek by viedlo k výraznému šetreniu verejných financií), samozrejme absolútna ľahostajnosť voči podnikateľskému prostrediu podporuje vznik situácií ako kauza Váhostav, kde veľká spoločnosť vyhrá štátnu zakázku pomocou dumpingu cien za práce, pričom finančné prostriedky vyberie z verejných zdrojov, ale spravodlivo nepresunie k živnostníkom, ktorých si objednali na realizáciu prác, je nevyhnutné zmeniť pravidlá v inštitúte vymožiteľnosti práva, čo vyžaduje striktné dodržiavanie pravidiel v polícii, prokuratúre a súdnictve…
16. zabrániť šikanovaniu občanov drobnými úradníkmi, ktorí vykonávajú nezmyselné kontroly a na podnikateľov alebo občanov vyvíjajú premyslený nátlak, pričom prezentujú jasné posolstvo ku možnosti zakúpenia si plynulého úradného postupu za určitý poplatok (korupcia na nízkych stupňoch štátnej správy)