autor: Mgr. Alena Petáková | editované 3. janurár 2021
Dištančné vzdelávanie, ktoré nám do základných škôl priniesla hlavne pandémia spôsobená COVID 19, sa už zo vzdelávania nevytratí. Budeme ho využívať v iných situáciách, možno bude mať inú podobu ale je to jedna z foriem vzdelávania aj na základnej škole. Viem si predstaviť, že ju využijeme pri rekonštrukciách školy, pri dlhodobom chýbaní, pri štúdiu v zahraničí, možno pri iných hromadných ochoreniach a pod. Základným nástrojom pre žiaka a učiteľa v tomto období je tablet, notebook, počítač, telefón alebo iné digitálne zariadenia. Zariadenie nikdy nenahradí úplne učebnicu, či pracovný zošit, zvlášť nie v nižších ročníkoch ale považujem ho za jednu z ďalších základných pomôcok pre žiaka na vyučovanie.
Podľa skúsenosti s dištančným vzdelávaním vieme, že mnoho žiakov nemá prístup k takýmto zariadeniam a teda nie sú plnohodnotne zapojené do tohto procesu spolu so spolužiakmi, ale sú istým spôsobom vyčleňované a volia sa pre nich iné formy vzdelávania.
Digitálny príspevok vnímam, ako jediné systémové riešenie, ktoré je vhodné aj pre žiakov aj pre učiteľov a pre školy. Rodič a pedagóg bude dostávať príspevok od štátu na zapožičanie zariadenia, ktoré škola vyberie za vhodné na vyučovanie. Tento príspevok musia investovať do obstarania zariadenia, ktoré bude používať v škole. So zapožičaním zariadenia dostane aj služby s tým spojené, ako údržba, dáta a pod. Toto riešenie je zároveň aj riešením pre školy, lebo môžu počítať s tým, že žiaci aj pedagógovia budú vybavení technikov. Školy sa tak budú starať len o techniku a jej obnovu v školách.
Áno bude to stáť štát nemalé peniaze, ale teraz je asi najvhodnejší čas. Bavíme o financiách z plánu obnovy a prečo by to nemal byť práve digitálny príspevok, ktorý pomôže žiakom, rodinám ale aj pedagógom a školám. Tento štát má obrovský dlh voči školstvu, tak príprave nových pedagógov, personálnom zabezpečení v školách ako aj vybavenosťou škôl.