autor: Ing. Emil Burák, PhD. | editované 17. marec 2021
MOTTO – ŽIVOTNÉ KRÉDO:
Mnohí z nás by chodili úplne nahí,
Keby sa mali obliecť len do šiat
utkaných z vlastnej pokory.
Práca je najuvedomelejšia cieľavedomá činnosť človeka, ktorej kategorizácia je široká. Najznámejšie je rozdelenie na fyzickú činnosť a duševnú prácu. Duševnú prácu môžeme skloňovať do veľa podôb. Cieľom nasledovnej úvahy – je poloha hlavného zmyslu korektnej duševnej práce, najmä z hľadiska jej náročnosti pri zdolávaní NEŽIVÉHO PROCESU (preká-žok, nepriaznivých situácií, zložitých problémov, atď.), ale i ŽIVEJ NEGATÍVNEJ ĽUD-SKEJ INTERAKCIE. A to najmä z dvoch hľadísk – postoja a pokory.
POSTOJ rozhoduje
Keď vedci na najlepšej biznis škole sveta – Harwardskej univerzite v USA skúmali, ktoré faktory majú najsilnejší vplyv na úspech človeka v živote, zaknihovali nasledovný štvorlístok: inteligencia, informácie, postoje a šikovnosť (zručnosti). Ak tieto znamenajú 100 percent, tak až 93 percent z nich prisúdili POSTOJU človeka. Ten súvisí s dušou a duševnou prácou, du-ševným vlastníctvom i autorským právom. Stručne ide o postoj k optimistickému (pozitívne videnie sveta) alebo negativistickému (pesimistický vnem) nazeraniu (V prípade bližšieho záujmu o tom viac aj v mojej knihe SEBAROZVOJ) na svet. Najlepšie to vystihuje príklad s pohárom vody, ktorý je naplnený presne do polovice. Rozdiel medzi optimistom a pesimis-tom je v tom, že OPTIMISTA povie: Vidím poloPLNÝ pohár vody. Naopak – PESIMISTA zahlási: Vidím poloPRÁZDNY pohár vody. Je to dôležité si uvedomiť pri každej činnosti človeka, lebo postoj (zameranie, koncentrácia na cieľ, vôľa, nadšenie, charakter) je oveľa dôležitejší ako talent.
Svätá trojica každého človeka
Svätým grálom náboženstva katolíkov je trojjedinný princíp – otec, syn i duch svätý. Obdobným trojuholníkom každého človeka je prienik jeho RACIA (rozum, mozog), EMÓCIÍ (srdce) a DUŠE. Hovorí sa, že človek vždy koná primárne emocionálne (V prípade bližšieho záujmu pozri viac v knihách Pohodu k prosperite II. a III.) , nakoľko mu velí srdce, ktoré sa v evolúcii organizmov vyvinulo skôr ako mozog, preto je služobne staršie a teda aj „skúse-nejšie“. Aj pri duševnej práci – sa človek opiera o vlastné osobné piliere, ktoré určujú aj jeho eticko-morálny postoj a profiláciu. Základom je jeho etika, morálka a hodnotová abe-ceda. Ale i kritické myslenie, kreativita a pragmatizmus (viac v prípade potreby pozri v člán-ku TU: Burák, E.: KREATIVITA a PRAGMATIZMUS. In: Časopriestor/Spacetime č. 4/2019)
Veriť sebe, neveriť politikom
Pri každej tvorivosti v duševnej práci je nutné spoliehať sa na seba samého a neveriť sľubom politikov o podpore štátu (v prípade bližšieho záujmu pozri článok TU: PREČO POLITIKOM ŤAŽKO UVERIŤ). Veľa zbytočných veľkých problémov tohto sveta sa odvíja len a len od spupnosti a nenásytnosti niektorých jedincov. Svet sa netrápi najmä preto, že nevieme nakŕmiť CHUDOBNÝCH najhladnejších, ale predovšetkým preto, že nedokážeme nasýtiť BOHATÝCH najnežratejších!
Ideálne je – žiť, podporovať a realizovať dobro. Je to najlepší zmysel života, poučte aj tých, ktorí to stále nevedia a zbytočne prácne hľadajú svoj zmysel života neúspešne celý život. Najľahšie človek zvláda vlastné bytie a žitie v binárnom kóde štýlu Keep smiling (vždy s úsmevom) – ktorý vyznáva potrebu súladu humoru pri práci, lebo aj dôvtip (inteligencia, invencia) bol odvodený od slova vtip (humor). V nasledovnom texte by som chcel podčiarnuť DVA z nich – t. j. osobné životné náboženstvo a pokoru. Mne osobne sa zo všetkých náboženstiev sveta páči ako najlepšie duševné náboženstvo – nadčasovo platná osobná filozofia pragmatika, ktorá najpresvedčivejšie a zrozumiteľne háji DOBRO. Jej autorom je doktor K. M. Keith.
PARADOXNÉ PRIKÁZANIA – 10 ponaučení Dr. Kenta M. Keitha ako nájsť vlastný zmysel v šialenom svete
- Ľudia sú nelogickí, nerozumní a sebeckí. Napriek tomu ich milujte.
- Ak konáte dobro, obvinia vás zo sebeckých pohnútok. Napriek tomu konajte dobro.
- Ak ste úspešní, získate falošných priateľov a ozajstných nepriateľov. Napriek tomu sa usilujte o úspech.
- Dobro, ktoré dnes vykonávate, bude zajtra zabudnuté. Napriek tomu konajte dobro.
- Čestnosť a úprimnosť vás robia zraniteľnými. Napriek tomu buďte čestní a úprimní.
- Najväčších hrdinov s najvyššími ideálmi môže zastreliť aj najmenší človek s najnižšími pudmi. Napriek tomu majte najvyššie ideály.
- Ľudia cítia so smoliarmi, ale nasledujú iba víťazov. Napriek tomu bojujte za smoliarov.
- To, čo roky budujete, môže byť za noc zničené. Napriek tomu budujte.
- Ľudia potrebujú pomoc, ale ak im pomôžete, môžu na vás zaútočiť. Napriek tomu ľuďom pomáhajte.
- Dajte svetu to najlepšie, čo je vo vás, a on sa vám obráti chrbtom. Napriek tomu dajte svetu to najlepšie – čo je vo vás.
POKORA – KRÁĽOVNÁ i KRÁĽOVSKÁ PRÍLEŽITOSŤ
Menej niekedy býva viac. Medzi silné vnútorné zbrane ľudskosti i veľkosti človeka patrí aj pokora. O pravde a pokore je dnes silná móda priveľa filozofovať a primálo konať. Nakoľko už starí Rimania nás poučili o tom, že činy sú hodné viac ako len slová (ACTA, NON VERBA!), skúsme sa držať princípu, že menej býva niekedy viac. Preto nasledovné riadky pojednávajú o kráľovnej cností len striedmo a stručne. Ale usilovali sme sa o to, aby to bolo najmä vhodne, trefne a čo najvýstižnejšie.
Kráľovná cností
Podľa jedného z najväčších mysliteľov a filozofov ľudstva je pokora cnosťou cností (T. Akvinský). Je to jedna zo siedmych cností aj podľa kresťanstva. Je to pocit, keď si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť alebo závislosť na niekom.
Opakom pokory je pýcha. Preto naši predkovia zanechali múdru zvesť a ponaučenie i večné posolstvo pre nás, že pýcha vždy predchádza pádu!. Pokora je skromné chovanie, nesebeckosť a prejavuje sa u človeka, ktorý rešpektuje druhých. Pokora je aj pocit, keď si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť, alebo závislosť na vyššie požiadavky a má tak dôveru, keď sa to od neho očakáva, a nie keď potrebuje neúmerne velebiť sám seba. Pokora vyrastá z pocitu vlastnej slabosti a nedokonalosti vzhľadom k požiadavkám.
Kráľovská príležitosť múdrych
Pokora – ak je skutočná, tak je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej zrelosti a sily ako odvaha alebo schopnosť odpúšťať. Veľa ľudí takú odvahu nemá, radšej si od strachu zašpiní gate, a zbabelo chodí s pyšným nosom po svete☹.
Ako sa stať pokorným? Otvor sa, milý čitateľ…Prijmi realitu a svoju obyčajnú ľudskosť. Tak svoje nedostatky, ako aj prednosti. Uvedom si, precíť a pochop svoje pozitíva i negatíva, tak osobnostné ako i charakterové i všetky ostatné. Spoznaj dobre svoje obmedzenia, svoju úbohosť, ale prijmi s vďakou aj svoje dary, schopnosti. Čo si dostal, dávaj ďalej, nenechávaj si to pre seba. Až keď budeš pokorný, môžeš skutočne dávať a prijímať. A všetky dobré skutky rob ticho, nenápadne, nie preto , aby Ťa obdivovali, ale z lásky. Vtedy budú mať úžasnú hodnotu. Pokora Ti umožní komplexne rásť (napríklad v biznise, láske, sebaúcte, pevnej vôli, znalostiach, …atď.).
Desatoro doporučení k pokore
Nasledovný text nechce byť oslavným patentom na rozum ani brutálnym receptom na slávu. Nie je vyčerpávajúci a už vôbec nie dokonalý. Je len jednou z mnohých možných definícií a alternatív. Jeho cieľom je inšpirovať a podnietiť, aby sa čitateľ zamyslel nad pokorou a zadefinoval ju sám sebe. Každému môže vyhovovať niekoľko rovnakých, ale aj úplne odlišných znakov – tipov k jej výučbe, tréningu i zvládnutiu:
1/ Skromne prijať sám seba takého, akým človek naozaj je (žiadny systém na svete nie je dokonalý – môže byť len horší alebo lepší. Ani žiadny živý človek nie je neživým robotom. Nežije, nepracuje a nekoná bez chýb. Nielen preto, že mýliť sa je ľudské. Ale aj preto, že každá osoba má svoje silné i slabé stránky, svoje prednosti i nedostatky).
2/ Byť triezvym realistom, pragmatikom a nehrať sa na ilúziu a na niekoho, kým nie ste (Mnohí na tomto svete by chodili úplne nahí alebo len veľmi biedne a chabo odetí, ak by sa mali obliecť do svojej pokory).
3/ Rešpektovať, ctiť a vyznávať pravdu (dbať o to, aby obraz, ktorý svojim životom maľujete ako vlastné vrcholné dielo – bol vždy pravdivý).
4/ Viac dávať – a menej brať, viacej tvoriť – a menej troviť (činiť viac osohu, úžitku a dobra v prospech iných ľudí, nielen pre seba).
5/ Nechváliť sa sám vlastným dielom (dobré dielo sa chváli samo)
6/ Kráčať za svetlom a slnkom (neuspokojiť sa s tým, čo človek docielil v duchovnom bohatstve, ale usilovne sa učiť a prijímať nové výzvy k zdokonaleniu seba a pomoci pre ľudí a spoločnosť).
7/ Žiť a činiť podľa zásady, že BYŤ znamená oveľa viac ako MAŤ. (Duševné bohatstvo je prvoradé pred materiálnym, hodnota je viac ako cena. Najhodnotnejšie bohatstvo človeka – život, zdravie, múdrosť, láska, spokojnosť, šťastie… – sa nedá kúpiť za žiadne peniaze sveta).
8/ Pomáhať slabším a menej schopným (nie každý sa narodil práve pod šťastnou hviezdou, a hoci má vôľu – môže mať rôzne iné obmedzenia, deformácie a hendikepy, prečo sa nedokáže sám realizovať. Napríklad invalidi, deti v chudobných rodinách,…).
9/ Pochopiť a precítiť to, čo je viditeľné len srdcom nie očami (rozvíjať šiesty zmysel, vedieť počuť nepočuteľné a vidieť neviditeľné – napr. počuť trávu rásť a naučiť sa čítať pomedzi riadky…
10/ Vedieť sa rozdať a nebyť sebcom! (Napr. plnohodnotne pochopiť ideový odkaz T. Mertona, ktorý povedal: „Začiatok pokory je zároveň začiatkom požehnania a dovŕšenie pokory je dokonalosťou každej radosti“).
Zhrnutie a závery
Najlepšie duševné náboženstvo je veriť v svoje osvedčené božstvo, ktoré môže byť pre človeka rôzne. Každý človek k svojej stabilite a spokojnosti potrebuje v niečo veriť. Jeden verí v boha, druhý v prírodu, tretí v politika, štvrtý v seba, atď. Viera a nádej človeka najviac posilňuje aj v jeho duševnej práci. Medzi účinné faktory duševnej stability patrí niekoľko príležitostí. Podľa mojej životnej erudície medzi nimi vynikajú pokora a životné paradoxné prikázania. POKORA – je výzvou, šancou, príležitosťou i cestou ku šťastiu pre moderného človeka aj v treťom miléniu. Pramálo o nej učí škola, ale život áno. Nie je to len o tom, že karma je zdarma a že božie mlyny melú pomaly a stále. Je to vyšší princíp človeka.
Kto prijme tieto „Paradoxné prikázania“ – je slobodný človek. Oslobodí sa od šialenstva tohto sveta. (Paradoxné prikázania vám môžu slúžiť ako osobné „vyhlásenie nezávislosti“ – môžete si ich nielen vyvesiť na stenu ako motto svojej slobody, ale /a to je dôležitejšie!/ po celý zvyšok života – môžete konať to, čo pokladáte za správne a pravdivé, lebo to má (alebo môže mať) pre vás zmysel…
Pretože dnešný svet je šialený, a vy nie ste – nájdete svoj vlastný zmysel v paradoxe. Ak chceme urobiť svet lepším, nie je predsa dôležitý potlesk. Musíme sa ustavične boriť, nehľadiac na prekážky, pretože ak to neurobíme, mnohé veci, ktoré v našom svete treba urobiť, zostanú nevykonané. Na svete žije oveľa viac malých ľudí, než veľkých ľudí. Lenže veľkí ľudia s veľkými myšlienkami ohrozujú malých ľudí nízkej mysle.
Kto prijme tieto „Paradoxné prikázania“ – je slobodný človek. Oslobodí sa od šialenstva tohto sveta. (Paradoxné prikázania vám môžu slúžiť ako osobné „vyhlásenie nezávislosti“ – môžete si ich nielen vyvesiť na stenu ako motto svojej slobody, ale /a to je dôležitejšie!/ po celý zvyšok života – môžete konať to, čo pokladáte za správne a pravdivé, lebo to má (alebo môže mať) pre vás zmysel…