Dňa 31. marca 2021 o 13:00 sa uskutočnil okrúhly stôl ktorého účastníkmi boli zástupcovia vzdelávacích inštitúcií naprieč slovenskom.
Téma bola zameraná na Plán obnovy, kde bolo prioritou „Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces v základných školách vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania“. Už v úvode vznikli obavy o porozumenie potrieb dotknutých účastníkov v prvej línii. Vyplýva to hlave z uchopenia problematiky úradníckym aparátom ministerstva školstva. Hlavnou otázkou bolo: „S kým vlastne komunikovali, keď všetci zúčastnení nemali vedomosť o akomkoľvek kontaktovaní zo strany ministerstva?“ a druhý, podstatne závažnejší moment, ktorý rezonoval bola otázka: „Na základe akých vstupných potrieb vytvorili finančnú analýzu digitálnej vybavenosti škôl?“
analýza výdavkov ministerstva školstva
Materiál neobsahuje náklady spojené s údržbou zariadení, servisnými zásahmi alebo inými službami, ktoré dané zariadenie potrebuje pre správny chod
pripomienky k jednotlivým položkám vypracovaná Stálou konferenciou aktérov vo vzdelávaní (SKAV)
Zrejme najvážnejšie vyjadrenia odkrývajúce postoj ministerstva školstva voči školským zariadeniam vyriekla pani Zuzana Baranovičová, ktorá nevidí v riaditeľoch škôl kompetenciu a potrebnú autoritu garantujúcu účelné využitie finančných prostriedkov. Tým absolútne odkryla roky prehliadaný fakt, že riaditelia a vôbec pedagogický zbor sú len striktní vykonávatelia politickej svojvôle. A to je aj dôvod, prečo plán obnovy v kapitole školstva vyzerá tak, ako vyzerá. Bez konštruktívneho dialógu, koncepcie a vízie. Druhým vyjadrením pani Zuzany Baranovičovej bol výrok: „Nevidím v digitálnom príspevku splnenie podmienky hodnoty za peniaze“. V praxi to znamená, že akékoľvek účelovoviazané, personalizované peniaze s podmienkou pozitívnej aktivity prijímateľa sú zbytočne vyhodenými zdrojmi. Pretože podľa tejto logiky len správne zadefinovaný nákupný zoznam povolených technológií s konkrétnymi parametrami pre všetkých rovnako vytvorený tímom ministerstva školstva je vyjdarenie tej správnej hodnoty za peniaze.
Vážnym argumentom zo strany tvorcov textu pre plán obnovy na ministerstve školstva bolo, že nikto oficiálne nedával pripomienky. Považujeme za dôležité zhrnúť nasledujúce fakty:
2. apríl 2020 – prvýkrát sme predstavili koncept Prepojenie teórie a praxe zajtrajška, ktorého prvá fáza predstavuje vyrovnanie technickej nerovnosti pomocou nástroja digitálny príspevok (ku dňu zverejnenia článku 249 pracovných dní).
12. máj 2020 – Asociácia stredných odborných škôl Slovenska predstavila návrh systémovej zmeny na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ku dňu zverejnenia článku 225 pracovných dní).
20. máj 2020 – získali sme podporu Odborového zväzu školstva a vedy na Slovensku.
10. jún 2020 – stretnutie na pôde Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, predstavenie návrhu systémovej zmeny a zhoda k rýchlemu zavedeniu.
22. jún 2020 – vytvorili sme jednotný slovník pre jednoduchšiu komunikáciu digitálneho príspevku
25. jún 2020 – stretnutie Zväzu školských asociácií a združení Slovenskej republiky, cieľom bola jednotná komunikácia a zodpovedanie nevyhnutných nerovností v návrhu predkladanej systémovej zmeny.
7. jún 2020 – oficiálne stretnutie Zväzu školských asociácií a združení Slovenskej republiky a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, snaha o predstavenie návrhu systémovej zmeny prepojenie teórie a praxe zajtrajška a prvá fáza vyrovnanie technickej nerovnosti formou digitálneho príspevku (ku dňu zverejnenia článku 206 pracovných dní).
24. júl 2020 – stretnutie prezidenta Asociácie stredných odborných škôl Slovenska s europoslancom Ivanom Štefancom, predstavenie nášho návrhu systémovej zmeny.
3. august 2020 – vzhľadom na vážnosť situácie sme požiadali o pracovné stretnutie ministerstvo školstva oficiálnym mailom 13. júla 2020, rekacia ostala bez odozvy a stretnutie sa neuskutočnilo (ku dňu zverejnenia článku 166 pracovných dní).
10. august 2020 – ohlásili sme prípravu online konferencie s dátumom konania 22. septembra 2020
22. september 2020 – online koferencia organizovaná Zväzom školských asociácií a združení Slovenskej republiky, europoslancom Ivanom Štefancom, Slovenskou volejbalovou federáciou a Inštitútom duševnej práce
5. október 2020 – oficiálne podanie Výzvy na podporu systémovej zmeny prepojenie teórie a praxe zajtrajška kde prvou fázou je vyrovnanie technickej nerovnosti nástrojom digitálny príspevok (ku dňu zverejnenia článku 123 pracovných dní). Musíme konštatovať, že sme dodnes nedostali žiadne oficiálne vyjadrenie.
11. októbra 2020 – sme zaslali oficiálny informatívny mail kompetentným organizáciám a dotknutým osobám, vďaka tomu vieme, že pani Zuzana Baranovičová mail dostala a z nám známej metriky vieme, že otvorila link Analýza zhody názoru pre digitálny príspevok, (ku dňu zverejnenia článku 118 pracovných dní).
Celá chronológia príbehu digitálny príspevok je vlastne Náš príbeh, je dôležité si zoradiť fakty, nás veľmi mrzí, že za celé obdobie nášho snaženia sa, sme neboli prizvaní k dialógu a žiaľ, nie sme sami. Žiaľ, výsledok flagrantného ignorovania dotknutých účastníkov, spôsobuje spoločenský tlak, kazí aj tak zlú spoločenskú klímu a devastuje aj tie posledné zvyšky nádeje na zlepšenie.
24. apríl 2021 – 5 pracovných dní do odovzdania materálu k európskej komisii
Základný rozdiel je v tom, že digitálny príspevok predstavuje službu, nie vlastníctvo. Ano, predstavuje to neustále finančné náklady a udržanie služby, ale to vyžaduje aj starostlivosť o vlastný majetok, aby slúžil k požadovanému účelu. Rozdiel je v tom, že v priestore času si službu jednoducho upravíte podľa aktuálnych potrieb a odpadá vám nevyhnutnosť administratívnych úkonov pre evidenciu, starostlivosť a nakoniec vyradenie z majetku. Pričom vlastníctvo je strikne viazané na opätovnú masívnu investíciu, ktorej často predchádza vynútená poslušnosť zo strany dotknutých riaditeľov škôl.
Pre nás je veľmi dôležité, aby digitálny príspevok mal zákonnú podobu, ktorá garantuje možnosť, nie povinnosť čerpať ho. Práve týmto spôsobom by sme dokázali školstvo odpolitizovať a oslobodiť od skutočnej vlastnej transformácie. Pretože je nevyhnutné si uvedomiť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je ako najvyšší orgán povinný vytvoriť právny rámec pre plnohodnotné a kvalitné fungovanie školských zariadení tak, že zabezpečí funkčné nástroje garantované zákonom. V žiadnom prípade nesmie prenášať vlastnú zodpovednosť naprieč jednotlivými organizáciami a následne sa stavať do pozície dozorcu. Taktiež je nemysliteľné, aby na riaditeľov škôl boli kladené očakávania smerujúce ku kvalite pedagogického zboru, keď 90% pracovného času zaberá hospodárenie a starostlivosť o samotný chod inštitúcie. Úprimne 10% pracovného času s prihliadnutím na prirodzenú únavu z ostatných povinností nezabezpečí kvalitu ani keby sme jej utekali oproti.
Digitálny príspevok nie je o bezbrehom rozdávaní služby definovanej ako: 1. zariadenie podľa špecifických potrieb konkrétnej školy, 2. servisná služba po celú dobu užívania služby, 3. poistenie pre neočakávané situácie a 4. pripojennie do internetu rešpektujúce potreby koncového užívateľa. Podarilo sa nám počas roka komunikovať naprieč dotknutými entitami, z ktorých jednoznačne vychádza stanovisko, že digitálny príspevok je riešením a vynúti si ďaľšie na seba nadväzujúce aktivity, ktoré pomôžu nielen digitálnej transformácii školstva ako takého.
aproximatívna analýza finančných nákladov pre digitálny príspevok
Materiál zohľadňuje službu v rozsahu: 1. zariadenie, 2. servis, 3. poistenie a 4. pripojenie do internetu
Ďalším dôležitým bodom bola diskusia na tému digitálny koordinátor. Ono to znie pekne, len hlavný problém spočíva v skutočnosti, že to má byť osoba, ktorá je aj aktívnym učiteľom. V tom vidíme základný problém, pretože aj definovanie tejto pozície ráta s tým, že pedagóg bude mať vlastne dve zmluvy, pričom delenie úloh bude pomerné. V praxi to znamená, že 100% učiteľ sa vzdá plného úväzku a bude na 60% učiteľ a 40% digitálny koordinátor. Vcelku nepredstaviteľné, pretože vznikne reálna diera v tom, že kto zastúpi tých 40% práce učiteľa? Všetci vieme ako to bude v praxi, učiteľ bude mať dvojzmluvový vzťah s pomerom výkonov, ale reálne bude tlačený do 100% výkonu v priestore vzdelávania a na 100% ako digitálny kooridnátor. Už isto tušíte, že to je skôr cesta k vyčerpaniu, pretože obe práce vyžadujú celého človeka. Preto navrhujeme vznik školiaceho a koučingového centra kde formou konzultácií, následných analýz vytvoríme koučingový plán, ktorým pomôžeme škole sa transformovať v rámci vlastných možností a tempom. Je dôležité, aby koučing prebiehal externou osobou, pretože len to zabezpečí nadhľad, schopnosť previazať medzipredmetovo jednotlivé témy a zároveň previazať aj rôzne stupne vzdelávania. Samozrejmosťou externého kouča je znalosť prostredia a udržiavanie dobrých vzťahou v priestore zamestnávateľov, ale aj podporných organzácií, ktoré majú vo svojom portfóliu znaky výchovno-vzdelávacieho procesu.
Čo sme teda pripravili? Vytvorili sme ekosystém!
ako inkubátor novej spoločnosti
Myšlienka vznikla z nevyhnutnosti potrieb spoločnosti. Počas dlhých rokov sa osadenstvo centra snažilo všemožnými cestami pretaviť svoje skúsenosti, poznatky a vízie do výchovno-vzdelávacieho procesu hlavne pre kvalitnejšiu prípravu detí do života, či už po osobnej alebo prcovnej stránke. Žiaľ, roky hraného záujmu nás doviedli až do stavu, ktorý aktuálne žijeme. Z toho dôvodu sme pospájali ľudí, ktorí celý svoj život venovali úprimnej snahe zlepšiť život ľuďom a viesť ich na ceste k vedomostnej spoločnosti.
Teraz už vieme, že treba celý systém zmeniť, treba, aby aktéri prijali fakt nevyhnutného kroku transformácie. Preto sme koncept postavili na prirodzenej nadväznosti jednotlivých stupňov výchovno-vzdelávacieho procesu. Svoje miesto tu majú konzultačné služby, ktoré cez analytické nástroje presne definujú rozsah a hĺbku koučingu pre konkrétnu školu. Neodmysleteľnou súčasťou je sledovanie sociálneho kontextu tej-ktorej školy (klíma, vedomie).
Zo skúseností vieme, že zmeny musia kopírovať očakávania aktérov s aplikáciou vylepšujúcich prvkov v súlade s ich úrovňou kontextových zručností. Preto dbáme na previazanosti jednotlivých úrovní tak, aby sme zabezpečili plynulý prechod medzi nimi a zároveň sme vytvárali podnetné spoločenské porostredie, kde sa jednotlivé prvky dopĺňajú.
