Proces digitálnej transformácie na školách môže významne urýchliť a zefektívniť tzv. digitálny príspevok. Základom je úvaha, že škola nepotrebuje vlastniť informačné technológie, keďže rýchle starnú a servis, nákup a upgrade stojí čas a peniaze. Ťažisko digitálnej transformácie treba posunúť na digitálny príspevok, ktorý by predstavoval štátom garantovaný príspevok pre rodičov/žiakov a ich učiteľov na školách na udržiavanie adekvátneho technického a programového vybavenia. Digitálny príspevok by mal umožniť žiakom a učiteľom používať moderný hardver podľa požiadaviek definovaných školou, uhrádzať náklady na poistenie zariadenia, servis a pripojenie na Internet v primeranom rozsahu. Školy by tak prestali byť cintorínmi zastaraných technológií a učitelia by mohli v pedagogickom procese ľahšie držať krok s dobou.
Digitálna transformácia prostredníctvom digitálneho príspevku by sa v relatívne krátkom čase prejavila najmä na:
- zmenách v prístupe ku vzdelávaniu (zmeny v príprave úloh pre deti s dôrazom na vlastný duševný rozvoj, sociálne zručnosti a technické zručnosti),
- zjednotení softvérového užívateľského a komunikačného prostredia,
- eliminovaní výhovoriek typu „nemám na čom“, „nemám ako“,
- odstránení rôznorodosti súborových výstupov,
- zepšení výkonu a skrátení času potrebného na spracovanie zadania (zladenie technickej vybavenosti),
- znižovaní investičného dlhu školstva,
- vnímaní vlastníctva technológie nie ako súčasti sociálneho statusu, ale ako prostriedku na dosahovanie cieľa,
- zlepšení vzťahov v prostredí škola-učiteľ-rodič, ale aj ministerstvo-zriaďovateľ-škola.