autor: Ing. Emil Burák, PhD. | editované 17. marec 2021
Niekedy človek zostane zaskočený po otázke, načo tvoriť? Prečo to všetko úsilie – ktorá mu vyskočí do podvedomia z vnútorného hlasu (večný podkušiteľ) alebo od neprajného a hlú-peho (Večné otázky typu: načo to robíš? Stojí ti to za to? Čo za to budeš mať?) vonkajšieho okolia. Načo robiť kreatívnu seberealizáciu?
KREATÍVNA SEBEREALIZÁCIA
Ja velím sám sebe, doprajem aj tebe
Ale aj na to existuje prijateľná odpoveď, ktorá sa odvíja od hodnotovej vyspelosti kon-krétneho tvoriaceho človeka. V čom? Ak dnešný svet a spoločnosť podlieha hodnotovému marazmu a úpadku dobrej vône človečiny (teória o tom, že človek ako živý organizmus znamená vždy viac ako stroj ako neživý mechanizmus a že vzťah človek človeku vlkom je kontraproduktívny…), tak je potrebné bojovať proti zlu a v záujme dobra.
Nakoľko dochádza k anémii hodnôt a civilizácia stráca dobré mravy (viac k tomu aj v mojej knihe KOMUNIKÁCIA v KONFLIKTE a KRÍZE) , hlavnou hodnotou tvorivých ľudí by malo byť snaha usilovať sa stať osobne lepším a dokonalejším cez rozvoj seba samého aj cez tvorivosť. Čím lepší som ja sám v akciovej spoločnosti JA, tým užitočnejší môžem byť pre okolie v akciovej spoločnosti MY.
Je to akási sebatvorba s úsilím vybudovať lepšie seba samého (viac k tomu v knihe SEBAROZVOJ). Ale nie s cieľom kontraproduktívneho egoizmu a hedonizmu a narcizmu, ale naopak. S úsilím o produktívne zdieľanie, tolerovanie a pomoc voči ostatným ľuďom. Nie len a najmä brať, ale predovšetkým dávať!
A práve toto výrazne a úzko súvisí so štruktúrou vývoja podľa teórie šiestich S takto:
SEBEREALIZÁCIA HIERARCHICKY ( Teória 6 S)
Teória šiestich S
1/ SEBAREFLEXIA (Aké ciele máš, aké sú tvoje city? Aké vzťahy máš s inými ľuďmi. Ide o Tvoje reálne JA, nie komplexy menejcennosti).
2/ SEBAHODNOTENIE (Som aký som, ale presne to viem: dobrý alebo zlý? Pekný alebo škaredý, výnimočný alebo obyčajný?)
3/ SEBAVEDOMIE (Ašpirácia a ambície – na to, čo chcem dosiahnuť. Pozor na súlad profesionality – asertivity sebavedomia, ale i kvality – /ne/ čistoty svedomia)
4/ SEBAKONTROLA (Vyšší princíp, lebo veľa chýb a strát i neúspechov vzniká práve v dôsledku straty sebakontroly pod rôznymi sociálnymi tlakmi – stres, preťaženie, vyčerpanosť. Sebakontrola sa dá trénovať, ale vždy je to o schopnosti železnej vôle, sebadisciplíny, inštinktov i pudov, zlozvykov, agresie.)
5/ SEBARIADENIE (Ešte vyššia úroveň. Mať múdry cieľ a ísť dôsledne za jeho splnením)
6/ SEBATVORBA (Najvyššie štádium – predzvesť sebarealizácie. Hľadanie optimalizácie spôsobu ako dosiahnuť svoj cieľ, životné plány, šťastie, spokojnosť a ako naplniť zmysel života).
PESTROSŤ ATELIÉRU DUŠE ( Štvorkombinácia výkonu a šťastia)
Sebarealizácia – je vrcholom v spokojnosti človeka podľa motivačnej Maslowovej pyra-mídy smerom od základných potrieb (fyziologické – jesť, piť, spať) až po najvyššie (sebarea-lizácia).
V princípe sa dá rozdeliť u dnešného vyspelého človeka žijúceho v špičkovej civilizácii na dve cesty a prístupy:
- VÝKONOVÁ (napr. workoholici – kde hlavná hodnota je práca. Materialisti, ekonómovia, bohatstvo typu MAŤ)
- ŠŤASTÍM (napr. spokojnosť – kde hlavná hodnota je spokojnosť v živote. Mudrci, filozofovia, bohatstvo typu BYŤ)
Štyri typy ľudí z hľadiska výkonu a šťastia
Vedci dávno potvrdili, že ideálne spojenie pre ambíciu i stimuláciu (viac k tomu aj v knihe DAŇOVÁ OBRANA) tvorivého človeka je čo najviac optimalizovať a vhodne skombinovať výkon a šťastie. Z tejto programovej tézy sa odvinuli aj závery, že v danom kontexte existujú štyri možné typy ľudí:
1/ Výkonný a šťastný človek – najlepší typ (optimum, ideál)
2/ Výkonný a nešťastný
3/ Nevýkonný a šťastný
4/ Nevýkonný a nešťastný – najhorší typ
ZAMERANIE – tvorbou k šťastiu
Zameranie – posolstva od miliardárov
Zameranie (anglicky SET, rusky USTANÓVKA!) – je popri správnych postojoch mimoriadne dôležitý faktor koncentrácie, orientácie, sústredenia sa na cieľ. Majú ho mimoriadne rozvinuté všetci najúspešnejší ľudia sveta.
V interview na otázku, čo je hlavnou príčinou úspechu dvoch najbohatších ľudí sveta v roku 2008 nezávisle od seba starý miliardár Warren Buffet (prekročil už 80-tku veku v súčasnosti) i mladý miliardár Bill Gates (viac ako 40 rokov má v súčasnosti) zhodne odpovedali: zameranie.
Zameranie je dôležité vnímať aj v kreativite pragmaticky – čo v najtesnejšom kontexte k Vašej činnosti (viac k tomu pozri aj v článku: Burák, E.: KREATIVITA a PRAGMATIZMUS. In: Časopriestor/Spacetime č. 4/2019).
Výkon korigovateľný skôr ako šťastie
V tejto klasifikácii sa oplatí podčiarknuť niekoľko poznámok:
- Výkon je reformovateľný ľahšie ako pocit šťastia
- Veľa ľudí preferuje stať sa necitlivým strojom na úkor citlivého človeka (Práve takýto „citoví mrzáci“ sú veľkým rizikom pre ľudstvo, lebo životný štýl ich produkuje stále viac vo vyspelých civilizáciách…)
- Veľa zla pribúda a rastie na úkor dobra, lebo ľudia prestávajú aktívne bojovať a usilovne pracovať v záujme dobra! (Klasik autorským perom Burkina zaknihoval jasne a trefne, že zlo rastie najmä vtedy, keď sa deje, a múdri ľudia mlčia…!)
- Večný duel vnímania človeka z hľadiska pracovnej sily (výkon) a živej bytosti so svojimi mentálnymi pocitmi (šťastie) je aj v tvorivosti hitom pre vznik nových kníh i vedeckých záverov v súvislosti so zdokonaľovaním a výskumom automanažmentu a life manažmentu.
- Sebavzdelávanie (autoregulácia) sa stáva aktuálnym módnym hitom v rámci osobného rozvoja človeka v 21. storočí
Kreativita (tvorivosť) – sa dá vnímať v užšom zmysle (napríklad je pre mnohých len módne slovo a moderný hit atraktívnych titulov na oslovenie poslucháča i čitateľa dneška) i širšom slova zmysle (napríklad ako životný štýl, najúžasnejšia metóda sebarealizácie človeka dostupná v ľudskej výbave človeka v treťom miléniu). Veľmi žiadanou túžbou človeka je žiť spokojný život (viac k tomu v knihách POHODOU K PROSPERITE II. a III.), taký – aby nás nezomlel, ale ani aby nám nepretiekol márne pomedzi prsty.
Radosť a starosť – potvrdzujú rôznosť
Tvorivý prístup je pre niekoho potešenie, radosť, milá výzva a sympatické produktívne konanie (Viac k tomu aj v mojej knihe KREATIVITA – ako obyčajným spôsobom vytvoriť neobyčajné dielo). Pre iného presne naopak: strach, riziko, nemilé prekvapenie a kontraproduktívna hrozba odhaľujúca jeho málo plodný alebo neplodný status.
Okrem prirodzeného nadania, sklonu a talentu k tvorivosti sa dá veľa v kreativite dosiah-nuť špeciálne zameraným vzdelávaním, intenzívnym tréningom a komplexnou edukáciou, že tvoriť sa oplatí. Každá práca a činnosť človeka je šancou, výzvou a príležitosťou k zlepšeniu tvorivosti. Len k tomu treba CHCIEŤ. A tiež – t.j. správny postoj, zameranie, húževnatosť a know-how.