Materiál vypracoval Mgr. Anton Oberhauser
ASOCIÁCIE: Digitálna transformácia škôl MUSÍ ZOHĽADŇOVAŤ POTREBY ŽIAKOV, UČITEĽOV a BUDÚCNOSTI
Košice/Bratislava, 23. apríla 2021 – Projektory, reproduktory, kopírky či projekčné plátna. Slovensko sa v rámci Plánu obnovy a odolnosti chystá plošne nakupovať vybavenie rovnako pre všetky školy s cieľom dosiahnuť tzv. základnú úroveň. Pri takejto veľkej investícii do digitalizácie škôl je však nutné uvažovať v kontexte budúcnosti a rešpektovať individuálne potreby škôl.
Reprezentatívne asociácie pôsobiace v školstve preto žiadajú, aby bol finančný balík vo výške 180 miliónov eur na digitalizáciu škôl v rámci Komponentu 7 – Vzdelávanie v 21. storočí – prerozdelený tak, aby každá škola mala možnosť využiť financie na zvýšenie svojej digitálnej úrovne podľa toho, čo konkrétne potrebujú jej žiaci a učitelia. Mnohé slovenské školy už totiž technické vybavenie, ktoré sa štát chystá zaobstarať, majú. A vedia tiež najlepšie posúdiť, aké vybavenie vzhľadom na svoj rozvoj potrebujú.
Keďže v súčasnosti chýbajú aktuálne dáta o vybavenosti škôl, aktéri zo zainteresovaných asociácií navrhujú z Plánu obnovy minimálne namiesto navrhovaných položiek rozpočtu zaviesť príspevok na zvýšenie digitálnej úrovne škôl. Ten by sa prerozdelil podľa veľkosti a typu školy a to bez zbytočnej administratívy – obdobne, ako to bolo v Českej republike.
V ideálnom prípade požadujú aj navýšenie rozpočtu na digitalizáciu škôl a zavedenie už rok diskutovaného digitálneho príspevku pre učiteľov a žiakov, ktorý by zahŕňal prenájom zariadení, ich servis a vhodné pripojenie na internet. Ide o komplexné riešenie, aké využilo napr. Rakúsko alebo Fínsko v záujme zabezpečiť pre školy najlepšie technické vybavenie.
Na Slovensku tiež ostáva otvorenou otázka, či sa vôbec zakúpený hardvér bude dať pripojiť na kvalitný internet. Z Plánu obnovy totiž konektivita škôl vypadla, pričom doposiaľ nie je zrejmé, či sa tam po medzirezortnom pripomienkovaní vráti. „Vhodná by bola aj spolupráca pri digitálnej transformácii škôl na európskej úrovni – obdobná tej, akú už EÚ praktizuje pri obstarávaní vakcín proti COVID-19. To by určite viedlo k zníženiu cien,“ pripája Juraj Ťapák, analytik Sektorovej rady pre IKT.
Asociácie pripájajúce sa k vyhláseniu:
- Asociácia neštátnych zariadení špeciálnopedagogického poradenstva
- Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií SR
- Asociácia stredných odborných škôl Slovenska
- Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska
- Fórum proaktívnych škôl
- Školský výbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku
- Združenie katolíckych škôl Slovenska
- Združenie základných škôl Slovenska
- Zväz školských asociácií a združení
CITÁCIE:
Alena Petáková, predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska: „Školy už majú skúsenosť z jednotného prideľovania digitálnych zariadení. Niektoré školy využili pridelené zariadenia, u iných zostali roky zabalené tak, ako boli privezené. Neopakujme túto skúsenosť. Len to, čo si škola vyberie, môže byť šité na jej mieru. Digitálny príspevok je systémové riešenie, kde si škola určí zariadenia, ktoré jej vyhovujú a všetci aktéri vzdelávania k nim majú prístup.“
Miroslava Robinson, Asociácia neštátnych zariadení špeciálnopedagogického poradenstva: „Centralizované určenie použitia financií na digitalizáciu stále stavia školy, deti a žiakov do pozície pasívneho prijímateľa. Každé dieťa má však vlastné potreby, dary aj želania. Preto potrebujeme vzdelávanie ušité „na mieru“ aj na úrovni digitalizácie, teda s rešpektom k individuálnej voľbe školy, ktorá vytvorí maximálne efektívne inkluzívne prostredie k učeniu pre každé dieťa/žiaka v súlade s jeho individuálnymi a teda aj špeciálnymi potrebami.“
Felix Dömény, Asociácia stredných odborných škôl Slovenska: „Transformácia škôl, nielen digitálna, je možná len s ľudskou dôverou a vytvorením príležitosti. Uplatnenie navrhovaného systémového nástroja Digitálny príspevok považujeme za liek, ktorý poskytne deťom lepšiu pripravenosť nielen do osobného, ale aj pracovného života. Digitálny príspevok tiež spĺňa nároky zelenej ekonomiky.“
Eva Ohraďanová, prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Slovenska: „Súkromné školy sú často lídrami inovácií, vedia pružnejšie reagovať na výzvy doby a prinášať skúsenosti zo zahraničia. To sa vracia v podobe excelentných vedcov, manažérov i odborníkov. Ak digitálna transformácia opomenie aktuálne vybavenie všetkých škôl a uspokojí sa len so základným štandardom vybavenia, spomalí sa tým proces zvyšovania kvality najlepších študentov, a tým aj tempo celkového zlepšovania vzdelávania.“
Viera Grohová, Fórum proaktívnych škôl: „V súvislosti so štátnymi nákupmi mi napadá citát Sorena Kierkegaarda: Život pochopíme len spätne, no žiť ho musíme smerom vpred.“
Marián Damankoš, Školský výbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku: „Podporujeme vytvorenie príspevku na digitálne vzdelávanie z prostriedkov Plánu obnovy ako prejav dôvery štátu voči vedeniam škôl, ktoré majú najlepšiu predstavu o reálnych potrebách investovania v oblasti digitalizácie, hardvéru a softvéru do slovenských škôl.“
Daniel Masarovič, prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska: „Podpora zo strany štátu by mala posilňovať vlastnú autonómiu a osobitý rozvoj, nie striktne rámcovať oblasti investícií. Len diverzita a zohľadňovanie jedinečného potenciálu každej školy môže spoluvytvárať školstvo ako vzájomne sa ovplyvňujúci a inšpirujúci systém“.
Jozef Škorupa, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií: „Potrebujeme aby sa podmienky detí na vzdelávanie vyrovnávali. Výraznejšie treba podporovať tých, ktorí majú podmienky zlé. Školy by mali mať také vybavenie, ktoré potrebujú a učitelia ho vedia a chcú vedieť používať. Chceme pripravovať deti pre budúcnosť a také potrebujú aj vybavenie. Potreby sú také rozdielne, individuálne a špecifické, že je nemysliteľné, aby sa to dalo vyriešiť centrálne a plošne. Kompetentnosť, sloboda a zodpovednosť na najnižšej možnej úrovni sú najlepšia cesta, ako využiť prostriedky múdro, efektívne a čo najhospodárnejšie.“
Pavel Sadloň, Zväz školských asociácií a združení: „Digitálny príspevok dáva šancu zmysluplného využitia moderného vzdelávania detí. Je vkladom, ktorý vychádza z potreby nielen škôl, ale najmä detí – nielen v čase pandémie, ale aj počas riadneho školského vzdelávania. Je to cesta na odbúravanie bariér v širokom spektre sociálneho prostredia zainteresovaných strán.“
