Úvahy jednej hlavy vznikli na základe potreby otvoriť diskusiu na viac či menej viditeľné celospoločenské otázky. Rád by som predostrel špecifický pohľad na vnímanie samých seba v kontexte prostredia a systému, v ktorom sa aktuálne nachádzame. Je nevyhnutné vnímať podnety širokospektrálne a pracovať s nimi v prostredí – všetko so všetkým súvisí. Preto si môžem dovoliť v prezentácii myšlienok širšiu diskusnú rovinu zachytávajúcu interdisciplinárne vzťahy. Podľa mňa je dôležité už na začiatku predostrieť témy, ktoré budú bližšie rozoberané neskôr. Predpokladom pre konštruktívnu diskusiu je vysvetlenie si pojmov, ktoré budeme využívať. Tým dokážeme eliminovať nedorozumenia plynúce z povahy jedinečnosti osobnosti. Komunikácia predpokladá, že okrem vypočutia si argumentov a postoja diskutujúcich strán vieme upravovať svoje myšlienkové pochody v takom slede, že rešpektujeme vlastnú os a obohacujeme ju o kĺbne myšlienky a výroky, s ktorými súhlasíme, len sme ich vedome nikdy nerozoberali z prezentovanej strany. V tomto momente je potrebné aspoň vymenovať pojmy, ktoré sa budú vyskytovať naprieč úvahou – vedomie a jeho delenie (jednotlivec, skupina, spoločnosť), priestor (vymedzenie od osobnosti cez rodinu, komunitu až cez štátne zriadenie po ľudstvo ako také), rešpekt (vychádza zo základného vnímania iných živých bytostí – rešpektovanie života), tolerancia (schopnosť tolerovať duševnú hodnotu bytosti, prejav a správanie). Vzhľadom na existujúci konštantný patový stav spoločnosti je potrebné naštartovať dialóg, ktorý predostiera schopnosť spoznať vlastné ja, jeho umiestnenie v spoločnosti, pochopenie prostredia a prijatie faktu, že človek vo svojej podstate je emocionálna bytosť v normalizovanom prostredí podmienenom peňažným systémom. Ano, je možné namietať, že človek má svoje racio (podmienené vlastným ja, schopnosťou spracovávať poznatky, vytvárať skúsenostné šablóny, tieto sa uložia v podvedomí a tým sa vzniknuté situácie vykazujúce podobnosť s už prežitým automatizujú v riešení), ale pri hlbšom skúmaní sa človek vždy opiera o svoju emocionálnu časť, pretože v konečnom dôsledku je nevyhnutné, aby pri akýchkoľvek rozhodnutiach bolo vlastné ja emocionálne stotožnené so samotným rozhodnutím. Niekde v tomto mieste je potrebné poukázať na absenciu identity národa vyplývajúcu z nedostatku prirodzenej, logicky odôvodnenej hrdosti a pocitu sebaurčenia. Práve tieto tri atribúty otvárajú jednu z kľúčových tém – spôsob využívania spoločenského vedomia politickými štruktúrami (trestanie úspešných ľudí vysokým daňovým a odvodovým zaťažením). Trestaním úspešných ľudí získavajú politici finančný kapitál, ktorým si kupujú hlasy ostatných ľudí. Je potrebné doplniť, že opisovaný prístup je možný len vďaka mylne vysvetľovaným slovíčkam demokracia a solidarita. Pri slove demokracia nám napadne definícia, všetci sme si rovní. Áno, je to pravda, sme si všetci rovní (ako bytosti), ale pri vzniku prvej demokratickej spoločnosti bolo jednoduché pravidlo – ak chceš zasahovať do rozhodovania a pripomienkovať alebo navrhovať pravidlá, musíš prispievať peňažnými dotáciami a plne rešpektovať vytvorené pravidlá. Solidarita musela nevyhnutne vzniknúť s demokraciou, pretože mohla vzniknúť situácia, že človek peňažne prispievajúci do demokratického systému sa dostal do životne zložitej situácie a bolo nevyhnutné, aby dostal pomoc z onoho systému. Čas však ukázal, že vďaka jemnej zmene výkladu oboch pojmov je možné ľudí rozdeliť na dva tábory, ktoré je možné efektívne využívať pri upevňovaní moci, získavaní peňažných prospechov a ich prerozdeľovaní. Treba opísať jednoduchú faktickú rovinu, ktorou odkryjeme rúško tajomstva práce so spoločnosťou, pomocou nej preukážeme nerovnováhu systému, aby fungoval v prospech politických štruktúr. Čísla, ktoré budem uvádzať sú približné, ale sú veľmi blízke realite. Takže, predpokladajme, že obyvateľov Slovenskej republiky je 5,5 mil., z toho je 1,4 mil. dôchodcov, 0,7 mil. školopovinných, 1,2 mil. nezamestnaných a ostáva nám 2,2 mil. produktívnych ľudí. Pri predpoklade, že každá politická strana sa snaží zbierať voličské hlasy najjednoduchším spôsobom, vychádza nám, že sa zameriava na riešenie problémov dôchodcov, školopovinných a nezamestnaných. Treba vychádzať z jednoduchej matematiky, ak si uvedomíte, že 3,5 mil. obyvateľov je živená zvyšnými 2 mil. neubránime sa podozreniu prečo. Podstatne ľahšie sa získavajú ľudia, ktorý sú v zložitej životnej situácii a očakávajú akýkoľvek prísľub zlepšenia.
- opis človeka – inšktinkty a pudy, vznik vlastného ja, vznik ega a stotožňovanie sa s myšlienkami, rozpor s pocitmi (každý je schopný porozumieť takému rozsahu poznatkov, ako vyžaduje prostredie, v ktorom žije)
- opis prostredia – rozpor duševného a reálneho vnímania prostredia, schopnosť prispôsobiť sa, schopnosť prijať pravidlá (vzájomná tolerancia)
- opis normalizovaného priestoru – vzdelávacie ústavy, výskumné ústavy (spoločenské vedy), certifikácia ľudí, ktorí určujú správnosť normalizácie, podporný systém (overené mediálne kanály)
- opis peňažného systému – hlavné atribúty, kľúčové komodity
- opis celospoločenskej hrozby – konšpirácie, nesúhlas s normalizačnou štruktúrou
- ako funguje spoločnosť – pravidlá demokracie – slobody – slovenský princíp, vznik a fungovanie politických subjektov, rozdelenie súvisiacich a nedeliteľných tém, trieštenie zodpovednosti naprieč štátnym aparátom, tzv. filter spoločnosti (úradnícka časť systému), tolerovanie systémových zlyhaní, korupčné pravidlá ako samozrejmosť
- uvedomenie si faktov a konštruktívna diskusia, schopnosť nielen počúvať iný názor, ale ho konfrontovať so svojim názorom a tým „ho doladiť“, tolerancia iných hodnotových rebríčkov (pokiaľ rešpektujú všeobecné základné pravidlá – nezabiješ, neukradneš, neoklameš, neuvedieš do omylu), prijatie faktu, že už sme spoločenstvo známe ako slováci, takže nie je potrebné vytvárať nové myšlienkové združenia, občianske systémové ustanovizne a podobne, prijať vlastnú identitu, zodpovednosť a uvedomiť si prepojenosť nás s našim územím, vzbudiť opätovnú hrdosť k národu a hodnotám, ktoré sú základné pre duševné pohodu spolužitia