Diskusia ku kurikulárnej reforme na Slovensku

od autora: | 5. novembra 2021

autor: Doc. RNDr. Juraj VANTUCH, CSc.

Diskusia ku kurikulárnej reforme z roku 2008, dopade pandémie na plnenie zámerov tejto  reformy a ku východiskám pripravovanej reformy  bola  iniciovaná Európskou komisiou v súvislosti s pripravovanou štúdiou „Ako možno navrhnúť a implementovať reformu vo vzdelávaní zameranú na rozvoj kompetencií a najmä na lepšie výsledky v rozvoji základných zručností?“ Cieľom tejto štúdie je poskytnúť Európskej komisii a členským štátom informácie podložené skúsenosťami o naplnení cieľov stanovených v Odporúčaní Rady z roku 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie a v Uznesení Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave smerom k európskemu vzdelávaciemu priestoru (2021 – 2030).1 

Štúdia, ktorú spracúvajú špecialisti z Dánskeho technologického inštitútu, agentúry Ecorys a Európskeho inštitútu pre vzdelávanie a sociálnu politiku bude výsledkom trojfázového postupu. Vo fáze 1 (január – apríl 2021) prebehol teoretický výskum a mapovanie reforiem rozvoja kompetencií v 27 členských štátoch EÚ.  Vo fáze 2 (máj – november 2021) prebehla hĺbková analýza reforiem v piatich krajinách, Dánsku, Írsku, Holandsku, Portugalsku a Slovensku. Vo fáze 3  (november – december 2021) budú formulované politické odporúčania a usmernenia pre efektívne plánovanie a implementáciu vzdelávacej reformy zameranej na rozvoj kompetencií členským štátom EÚ.

Súčasťou  hĺbkovej analýzy v piatich krajinách boli aj dva národné semináre, v ktorých účastníci diskutovali o problematike rozvoja kompetencií učiacich sa na základe otázok položených autormi štúdie. Výstup zo seminára ohľadom kurikulárnej reformy 2008 – 2020  možno formulovať v podobe odpovedí na tri otázky položené autormi.

A1:  Aké sú hlavné výsledky reformy (najmä čo sa týka rozvoja kľúčových kompetencií)?

Reforma z roku 2008  deklarovala úsilie o reflexiu reforiem prebiehajúcich aj v zahraničí  akcentujúcich prechod od zamerania na predpísané učivo a jeho „prebratie učiteľom” na zameranie vyučovania na rozvoj kompetencií, predovšetkým kľúčových kompetencií, tak ako boli formulované na základe európskej diskurzie. Reforma uvoľnila ruky malému počtu inovatívnych škôl a učiteľov, celkovo však smerovanie vzdelávacieho systému neovplyvnila. 

Pozitívom reformy je to, že vytvorila podmienky pre decentralizáciu tvorby kurikula a umožnila pedagógom uskutočniť zmeny, ktorým pôvodný kurikulárny model bránil, hoci  si ich prax vynucovala. Pedagógom pripraveným na reformu umožnila uskutočňovať zmeny v súlade s reformnými zámermi.

Negatívom reformy bolo spustenie reformy bez dostatočnej prípravy a času na jej implementáciu a predovšetkým bez dostatočnej podpory menej inovatívnym alebo vo vzťahu k reforme skeptickým pedagógom. V čase jej spustenia chýbali  overené učebné materiály a pomôcky, ktoré by podporovali prenos reformných zámerov z deklaratívnej politickej roviny do diania v triedach. 

V dôsledku slabej podpory reformných zámerov sa zamýšľaný prechod od „predmetov ku vzdelávacím oblastiam” prechod od  kladenia dôrazu  z  „preberania učiva” na „rozvoj kľúčových koncepcií” nedarí. Treba mať na pamätí, že nie všetci učitelia majú dostatok času alebo i schopností byť zároveň interprétom a kompozítorom, a že hlavnou úlohou učiteľa nie je zvládnuť „kompozíciu“ ale „interpretáciu“ – vytvoriť priaznivé podmienky pre učenie sa žiakov.

V porovnaní s predreformným obdobím sú vo  výsledkoch merania výkony žiakov končiacich ISCED 2 vzdelávanie signifikantne horšie a Slovensko je z hľadiska  medzinárodných meraní PISA neúspešnou krajinou.

A2 : Čo by sme urobili inak?

Je zhoda na tom, že by malo byť viac času na prípravu na implementáciu reformy.  Pre úspech reformy je potrebné, aby jej predchádzalo  včasné vydiskutovanie princípov zmeny s pedagógmi. Princípy zmeny by mali byť premietnuté do nových učebných materiálov a reforma mala byť odpilotovaná a až potom spustená plošne. 

Pred plošným spustením reformy je nevyhnutné identifikovať tých pedagógov, ktorí potrebujú podporu na zvládnutie reformy a poskytnúť im ju, či už v rámci kurzov ďalšieho vzdelávania, alebo tutoringom, alebo inou vhodnou formou.

Priebeh implementácie reformy musí byť starostlivo monitorovaný, aby sa predišlo chybám dvojakého druhu

  • odchýlke od reformného zámeru, ktorá zhoršuje výsledky žiakov,
  • odchýlke od tradičných postupov v mene reformného úsilia,  ktorá zhoršuje výsledky žiakov.

Návrhom na korekciu implementácie by mala predchádzať evaluácia priebežného dopadu reformy a diskusia so zainteresovanými aktérmi, aby sa zaistila bohatá spätná väzba a zároveň podnety pre zvládnutie ďalšieho vývoja reformy.

A3 : Čo by sme poradili iným podobným krajinám, ako je tá naša?

Päť téz poučenia, ktoré vyplýva zo skúseností z implementácie reformy 2008-2020 na Slovensku:

  1. Kurikulárnu reformu nemožno zamieňať za reformu tvorby kurikulárnych dokumentov.
  2. Reformná legislatíva nemôže byť začiatkom reformy, legislatíve musí  predchádzať dostatočne dlhá prípravná fáza a zhoda kĺúčových hráčov nielen na zámeroch, ale aj na podmienkach realizácie reformy.
  3. Kurikulárna reforma vyžaduje pilotáž a prechodné obdobie na overenie toho ako sa  teoretické reformné tézy premietli do nových učebných materiálov a nových postupov.  
  4. Aj rozvoju kompetencií žiaka predchádza učebná aktivita žiaka  vyvolaná učivom, avšak učivom a aktivitou učiteľa, ktoré sú zamerané na rozvoj kompetencií. Základným predpokladom kurikulárnej reformy je preto koncepčná zhoda na zmene obsahu vzdelávania a zabezpečenie dostatku učebných materiálov na realizáciu zamýšľanej zmeny a preškolenie pedagógov na nové podmienky.
  5. Sloboda ktorú pedagógovia potrebujú je sloboda výberu z veľkého množstva a rozmanitosti učebných materiálov a postupov, ktoré majú k dispozícii vopred. To im umožňuje naplniť úsilie zamerané na poskytovanie individualizovanej podpory učiacim sa.

Týchto 5 téz je spolu s tézami odpovedajúcimi na otázku „Čo by sme urobili inak”  radou  reformátorom, ktorí stoja pred úlohou spustiť kurikulárnu reformu  podkladom pre otestovanie pripravenosti plánovanej reformy. Takýto „stres test” anticipuje odolnosť  zámeru a implementácie plánovanej reformy voči  chybám. 


  1. Dostupné na stránke.