zdroj: www.ku.sk | autori: Peter Andreánsky, Annamária Šimšíková, Mária Karasová, Ivan Šóš
V súčasnej globalizovanej spoločnosti sa stretávame pri digitalizácii spoločnosti s trendom rozvoja a zavádzania AI do systémov spoločnosti. AI predstavuje súčasť techno-prostredia (Johnsons & Puplampu, 2008) v rámci prepojených prostredí človeka: mikroprostredia (používateľ), mezoprostredia (školský systém) a makroprostredia (inštitúcie zavádzajúce AI do systémov v spoločnosti, vrátane školského systému) a chrono-prostredia (zmeny v čase).
AI vo svete digitálnych technológií existuje už niekoľko rokov, avšak paradoxne po pandémii Covid-19 predstavuje paradigmu, ktorá je výrazne užívateľsky popularizovaná. Jej prítomnosť a používanie je oproti ďalším ponúkaným aplikáciám na trhu využívaná exponenciálne. Preferencie AI vychádzajú zo schopnosti AI poskytovať používateľom relatívne personalizované odpovede.
Rovnako ako každý iný fenomén, aj zavedenie umelej inteligencie musí byť komplexne vyhodnotený z rôznych perspektív. Teoretická štúdia pred- stavuje trojstupňový model logického myšlienkového konštruktu pozostávajúceho z dimenzií technického riešenia, civilizácie a spoločnosti. Demonštrujeme zakotvenie umelej inteligencie v spoločnosti a vyjadrujeme potenciálne riziká vplyvu nastavení umelej inteligencie v spoločnosti.